Beseda s Dušanom Martinčokom bola podľa môjho názoru  veľmi obohacujúcou formou  vyučovania, ktorá nám priniesla nové a zaujímavé skúsenosti a zážitky. Zaujalo ma mnoho informácií o písaní ako takom. Doposiaľ som nevedela, že spisovateľ nemusí vynikať v pravopise slovenského jazyka (veď na to sú jazykoví redaktori), či dokonca to, že písanie sa dá skĺbiť aj s povolaním a študovaním práva, matematiky či fyziky. Páčilo sa mi, že beseda bola vedená naozaj otvorene a autor nemal problém odpovedať aj na otázky zo súkromia. Dozvedeli sme sa, čo ho motivovalo napísať knihu o paneláku, prečo hlavná postava má charakter taký, aký má. Myšlienka písania o bytovke a o živote ľudí žijúcich v nej fascinuje aj mňa. Častokrát  sa aj ja zamýšľam nad tým, ako v jednej budove žije toľko ľudí . Každý s iným osudom, inými starosťami, no v podstate všetci spojení stenami.  Úsmevným zistením bolo pre mňa aj to, že autor si svoju knihu už viackrát neprečíta. Vyjadril sa, že občas na ňu zazerá a prosí ju, aby z jeho poličky odišla. Beseda sa mi páčila aj preto, že sa nás pán Martinčok nenútene snažil namotivovať k písaniu. Zdôvodnil to tak, že každý písať vie, no nie každý to už v sebe našiel. Taktiež nám prezradil svoju tajnú radu, ako sa s písaním denne posúva. Každý deň musí napísať minimálne tri vety.  Myslím si, že je to dobrá rada aj pre nás - študentov. Ak chcem docieliť výborný výsledok, je potrebné každý deň preto niečo urobiť.

Bola by som veľmi rada , ak by táto beseda pre nás nebola poslednou a pokračovali by sme v spoznávaní autorov slovenskej literatúry, ktorí môžu byť pre nás veľkou inšpiráciou. Bianka Antalová (3.A)

Kniha D.Martinčoka Niekto sa nájde získala v Anasoft litera 2023 Cenu čitateľov.

O besede sa môže dočítať aj na

https://www.litcentrum.sk/clanok/siedmy-rocnik-ceny-rene-v-poprade-s-dusom-martincokom/

---