Hneď pri vstupe do sály sme mohli obdivovať krásne zdobený strop a balkóny. Na javisku už bola pripravená scéna. Takmer na dosah ruky divákov prvého radu bol dom Ťapákovcov. Maličká drevená chalúpka, ktorá neskôr dotvárala komický obraz hry, keď sa z nej naraz vyrojilo aj 8 hercov stvárňujúcich rodinu. Za domčekom sa vrstvil plytký svah, ktorý navodzoval atmosféru prírody dedinského prostredia. Ukotvenosť príbehu na vidiek potvrdzovala prítomnosť šarišského dialektu. Hoci nám boli niektoré slová úplne cudzie, nijak to neovplyvnilo zrozumiteľnosť predstavenia.
Dielo slovenskej prozaičky  Boženy Slančíkovej-Timravy bolo zinscenované veľmi dobre a pútavo. V sále často zaznieval smiech divákov, ktorý potvrdzoval komickosť predstavenia.

       V mene všetkých študentov môžem povedať, že to bol určite  jeden z najlepších divadelných zážitkov, ktoré sme doposiaľ zažili.

Andrej Jankura, sexta A

---