Búrlivou témou sú zastaralé metódy výučby. Nie som ministerka školstva ani prezidentka, avšak aj prostá gymnazistka so štipkou odhodlanosti má na tieto okolnosti svoj názor. Nejdem tu hlbšie rozoberať školské princípy a morálku. Všetci vieme, že na Slovensku by sa dalo učiť aj iným spôsobom ako pred dvadsiatimi rokmi, pretože doba sa zmenila. V oblasti školstva zavádzanie najmodernejších informačno-komunikačných technológií, tvorba e-learningového obsahu vyučovania a školenia pedagógov pre aktívne používanie týchto vymožeností vo vyučovacom procese je kľúčovým faktorom ďalšieho rozvoja vzdelanosti. Z pohľadu študentov zastávam názor, že budúca elita národa by ocenila nový a interaktívnejší prístup k učeniu sa. Človek je jediným živočíchom, ktorý dokáže nakresliť rovnú čiaru, no aj napriek tomu si informačná explózia vyžaduje aplikáciu moderných technológií vo všetkých oblastiach ľudskej praxe. Chcela by som sa však vyjadriť k nevedomosti nás, Slovákov.

          Raz sa ma moja pani učiteľka na sobotňajšom výtvarnom ateliéri spýtala, či viem, kde najbližšie sa nachádza nejaká významná slovenská gotická stavba. Moje umelecké ego to nerado priznáva, ale odpoveď na jej otázku som nepoznala. Vezmime do úvahy, že ja som ešte jedna z tých, ktorá sa aspoň čiastočne pohybuje v oblasti umenia, dizajnu, architektúry a kultúry. Ale čo moji ostatní rovesníci? A presne toto bol impulz, pri ktorom som začala rozmýšľať. Slováci vedia tak málo o svojej krajine. V škole nás učia, ako z logaritmickej či exponenciálnej rovnice urobiť inverznú, ako vypočítať vzorec pri hexakyanoželezitan tridraselnom a ktorá časť bunky spotrebúva makroergickú energiu adenozíntrifosfát. Ale podstatné veci o našej krajine sú pre nás španielskou dedinou. Jedna vec je prečítať si historické poučky o Ľudovítovi Štúrovi a druhá mať všeobecný rozhľad o aktuálnom dianí v našej republike. Každá zmienka o kvalite Slovenska je ako kúsok z puzzle. Mozaiku dokončíš, keď prestaneš pozerať na negatívnu bizarnosť iných štátov, začneš veriť v progresívnu domovinu a dostatočne sa o ňu budeš zaujímať. Nastavme súčasnej krivde zrkadlo zoči-voči a poďme sa o tom porozprávať. Toto nie je debata len medzi štyrmi očami, toto je debata, ktorá sa týka nás všetkých.

          Zorientujme sa a neporovnávajme sa s umelými reklamami zo zahraničia. Sme pohltení novinkami zo sveta za morom, pričom často zabúdame, že ten najväčší poklad máme rovno pod nosom. Majestátne Tatry, vlniace sa vody Dunaja, pompézna príroda, poetická Marína... Vedeli ste, že Múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach je dnes jediné svojho druhu v Európe? Alebo že Kremnická mincovňa je najstarším podnikom na svete, ktorý funguje nepretržite? Náš národ je srdcom Európy. Chrli nespočetné množstvo talentovaných umelcov, športovcov a lídrov. Americký Forbes každý rok zverejňuje rebríček sto najvplyvnejších žien sveta. V prestížnom rebríčku sa už po tretíkrát objavila aj prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová, čo je pre našu krajinu – v globálnom meradle – určite významná pocta. Len škoda, že o tom vie tak málo ľudí.

          V škole sa na takéto témy nekladie dôraz a potom sa čudujeme, že mládež v týchto okruhoch tápa. Vedomosť je krok k dospelosti. Učitelia nám o všeobecnom prehľade rozprávajú takmer každý deň. Potrebujeme sa naučiť takú poučku a takú definíciu a toto a tamto... No ako pozerám, toto slovné spojenie má pre každú osobu asi iný význam. Myslím si, že bude pre mňa oveľa užitočnejšie vedieť, že banány sú jediné ovocie, na ktoré bábätká nie sú alergické, ako ovládať správnu výslovnosť názvu sasanky kôrovej po nemecky. Áno, aj toto som sa v rámci všeobecného prehľadu musela pred dvomi mesiacmi na mojom gymnáziu učiť.

          Viem, že som iba malá ihla v kope sena, alebo jedna pomyselná kvapka v oceáne, ktorá so školským systémom žiadnu zlomovú reformu neurobí. Mohli by sme však postupovať krok po krôčiku. Hypoteticky nad tým uvažujem... Ak by som sa zázračným abrakadabra kúzlom mohla premeniť na pána ministra školstva Branislava Gröhlinga, Slovensko podľa mňa by som odštartovala inak. Chcela by som uviesť do povedomia, že v celoštátnej sieti škôl by sme sa mali viac učiť o svojom pôvode a území, na ktorom žijeme. Nechcem byť ani zďaleka prehnaný vlastenec, ale verte mi, že v tomto okruhu máme veľké nedostatky. Diskutujme, riešme problémy, učme sa o umení, kultúre, politike a aktuálnom dianí na Slovensku. Nikdy nevieme, kto zo žiakov príde s prelomovým nápadom, s ktorým by sme mohli urobiť zo Slovenska lepšie miesto. Mohol by v škole pribudnúť nový predmet, na ktorom by sme sa takýmito vecami zaoberali? Neviem. Mohlo by ministerstvo školstva viac finančne podporovať projekty zamerané na študijné exkurzie a náučné výlety? Taktiež neviem. V každom prípade je to pekná predstava. Abrakadabra, staň sa, prosím, realitou...

Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.

 

ZDROJE INFORMÁCIÍ

https://www.minedu.sk/informatizacia-a-digitalizacia-skolstva/

https://slovakia.travel/europske-naj

https://strategie.hnonline.sk/media/15960524-jedna-informacia-o-prezidentke-nesedi-forbes-urobil-v-rebricku-najvplyvnejsich-zien-chybu