Gregor Mareš

• • • Od 1. septembra 1980 sedelo v laviciach našej školy veľmi veľa žiakov. Z mnohých sú dnes známe a úspešné osobnosti vo vedeckej, podnikateľskej či mediálnej sfére. Jednou z nich je aj známy slovenský rozhlasový a televízny moderátor Gregor Mareš. V rokoch 1988 – 1992 bol žiakom 4.C triedy nášho gymnázia a dnes ako moderátor vedomostnej súťaže Duel či relácie o vede a technike VaT je obľúbenou tvárou RTVS.

       

       

       

       

       

       

       

       

       

       

       

       

      Gregor Mareš na maturitnom table
      (V 2. rade 2. zľava pod prezývkou Gigi)

       

       

      Keď ste v roku 1988 nastúpili na gymnázium, čo ste očakávali od štúdia?
      Fú, to bolo už veľmi dávno. Gympel bol vtedy veľmi uznávaný a bola to prestíž sa tam dostať. Bolo to také medziposchodie pred vysokou školou, čiže som očakával, že ma na ňu dobre pripravia. Zároveň som očakával aj zábavu, ktorá tam naozaj aj bola. Obrovský šok pri prechode zo základnej na strednú školu bolo to, že mi učitelia vykali. Mňa, malého chlapca, zrazu oslovovali pán Mareš! Na tom sme sa veľmi zabávali a s mojím najlepším kamarátom sme sa stále oslovovali: „Pán Mareš, mohli by ste ísť so mnou na WC?“ (smiech)
       

      Takže bolo aj veľa zábavy?
      Jasné, prišli noví kamaráti a vytvorili sme úplne úžasnú partiu. Ja som patril medzi tých veľmi veselých chalanov, spolu s mojím kamarátom sme boli takí šašovia triedy. Učitelia nás považovali za nie celkom najlepších žiakov, spôsobovali sme im menšie problémy, ale bola s nami zábava, takže nás mali radi. Naša triedna nás charakterizovala ako „slušných šašov“. Je pravda, že občas sme rozbili nejaké zrkadlo a sem-tam umývadlo, do niekoho sme hodili handru na zotieranie tabule... boli to také tie nevinné žartíky, ktoré sme robili. Ale ani toto naše malé rebelstvo neznamenalo, že sme nerešpektovali učiteľov. My sme sa len do istej miery podpichovali, pokiaľ sa dalo, ale v skutočnosti sme mali pred učiteľmi obrovský rešpekt.

      Pani triedna profesorka vás mala očividne rada, bola aj ona vašou obľúbenou učiteľkou?
      My sme mali dokonca dve triedne, pani Máriu Kiskovú, ktorá bola ruštinárka, ale po dvoch rokoch odišla na materskú a nahradila ju pani Janka Valigurská, angličtinárka. Ale je pravda, že ja som nemal neobľúbených profesorov, s každým z nich som dobre vychádzal. Napríklad v prvom ročníku sme chytili pani Kuňákovú, to bola matematikárka, ktorá bola že mega prísna. Mala aj veľmi výrazný prejav, rázne si presadzovala svoj systém učenia a mnohí z nej boli poriadne vynervovaní, ale ja som to zvládal. Až keď nám bola na stužkovej, tak sme vlastne zistili, aká je v skutočnosti vtipná. Na hodinách sme z nej boli veľmi vystresovaní, ale na zemiakových brigádach to bola jedna veľká stand-up comedy, show Bennyho Hilla.

      Spomenuli ste zemiakové brigády, ako to na nich vyzeralo?
      Jasné, na zemiakové brigády sme chodievali pravidelne, dokonca po prvom ročníku v lete sme boli na jahodovej brigáde v Sabinove. Ja som tam vydržal len jeden týždeň z dvoch, pretože cez víkend, keď sme hrali futbal, mi cez obidve nohy spadla obrovská brána a zlomila mi píšťalu. Ale boli to skvelé akcie, počas ktorých sa celá trieda dala dokopy, tam sa stmeľovala triedna partia. My sme vytvorili taký perfektný kolektív, že stále spolu komunikujeme, každoročne sa stretávame. Dokonca naša triedna, pani Kisková, pre nás každý rok pred Vianocami zorganizuje kapustnicu.

      A čo stužková? Vtedy sa ešte rúška nenosili, však?
      V tomto smere mi je vás veľmi ľúto. Ja mám šestnásťročného syna, teda celkom sa viem vžiť do vašej situácie a neviem si predstaviť, že my by sme počas strednej školy sociálne nežili. Na samotnej stužkovej bol stres, ja som bol dokonca moderátor, najhorší moderátor na svete podľa mňa. Keď som sám seba videl na zázname, používal som krátke nerozvité vety a veľa posunkov. Ja som bol vlastne jeden z prvých moderátorov, ktorí moderovali v posunkovej reči! A ani som ju dobre neovládal. (smiech) Ale to, čo sme prežili počas skúšania na stužkovú, to boli hodiny a hodiny smiechu. Robili sme na niečom, čo nás veľmi bavilo. Boli to krásne chvíle. Vlastne ten čas pred stužkovou a potom po nej, keď sme míňali neminuté zásoby, to boli tie úplne najkrajšie chvíle.

      Maturitný ročník však nie je len stužková, ale aj maturitná skúška. Ako vyzeral váš akademický týždeň?

      Dostalo sa mi totiž do uší, že ste ho celý prelyžovali. Na každej takejto informácii je trošku pravdy. Neprelyžoval som ho, nemohol som vtedy ešte lyžovať zo zdravotných dôvodov, ale je pravdou, že som sa nepripravoval až tak, ako by som mal. Pochádzam z Vyšných Hágov a práve v tých jarných mesiacoch sú úplne úžasné túry. Na maturitnú skúšku som prišiel opálený, ako keby som bol dva týždne na Malorke. (smiech) Aj sa ma spýtali, či som sa pripravoval, tak som im povedal, že keď som vyšiel hore, tak som si to všetko poctivo čítal počas opaľovania. Ale my sme mali veľmi dobrých učiteľov, ktorí na nás tlačili priebežne počas celých štyroch rokov. To znamená, že ja som sa na maturitu z matematiky nemusel až tak učiť a vytiahol som to na dvojku. Rovnako aj zo slovenčiny, tam som myslím dostal dokonca jednotku. Ono je to tak, že tí šikovnejší na strednej škole zistia, ako celý systém funguje a trošku sa ho snažia obchádzať. Vedia, že na začiatku si získajú dobré známky za aktivitu, za dobre spravenú úlohu a potom aj v prípade horšej známky to stále dokážu vytiahnuť.

      Použili ste sem-tam na písomkách nejaký ten ťahák?
      Ťahák som nikdy v živote nemal! (smiech) To je teda veľká lož, lebo jasné že ťaháky boli. Celé učivo, keď sme my študovali, bolo založené na memorovaní, bolo to množstvo informácií, ktoré sme si museli zapamätať, museli sme ich vedieť naspamäť. Niektorí moji spolužiaci to zvládali, bolo ich pár, ktorí nepoužívali ťaháky, ale ja som medzi nich nepatril. Ja som radšej odpovedal, pretože som bol celkom verbálne zdatný už od gymnaziálnych čias, čiže som potreboval len základné veci a ostatné som už vedel obkecať. Myslím si, že my sme boli generácia, ktorá sa veľmi veľa rozprávala. Vy trávite viac času na chatoch, my sme sa po škole zastavili hocikde pri lavičke a kecali sme o všetkom. Veľmi veľa sa rozprávalo, každý mal veľa pripomienok. My sme v jednom kuse rozprávali, ešte aj cez hodiny sme kecali.

      Celkom jednoznačne ste zapísaný do histórie nášho gymnázia. Ako vnímate fakt, že máte na jednej z chodieb školy svoju vlastnú pamätnú tabuľku?
      Ale, naozaj? A akú tam mám fotku, ešte keď som bol vyčesaný ako mongolský pionier? (smiech) Nemyslím si, že som sa zapísal do histórie, sú iní skvelí ľudia, ktorí sa zapísali, ale možno sa ešte zapíšem, uvidíme. Napríklad ja som sa počas svojho pôsobenia na gymnáziu pozeral na takú tabuľku Juraja Čurného, on už vtedy robil v Rock FM, to bola pre nás obrovská hviezda.

      Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
      Ďakujem aj ja.
      Rozhovor viedol a zapísal Lukáš Čenščák, študent 4.B triedy GPUDT.