Čo  pridaná hodnota predstavuje? Je to rozdiel medzi reálnou a očakávanou priemernou úspešnosťou školy v externej časti maturity. Pri výpočte pridanej hodnoty vo vzdelávaní sa berú do úvahy výsledky žiakov danej školy v Testovaní 9 a úspešnosť tých istých žiakov o štyri roky neskôr v externej časti maturitnej skúšky. Predpokladá sa, že žiaci, ktorí zo základnej školy prídu s istým percentom úspešnosti v SJL, dané percento  dosiahnu aj pri externej maturite. Podľa výskumu NÚCEM-u však príspevok nášho gymnázia ku vzdelávaniu žiakov v predmete SJL počas troch rokov bol opakovane nad úrovňou očakávania.

Čo hovorí na toto hodnotenie riaditeľ školy Dušan Nebus?

Je naozaj potešiteľné, že oficiálna inštitúcia  konštatovala takú vysokú mieru pridanej hodnoty v predmete slovenský jazyk a literatúra v našej škole. Pridaná hodnota  totiž  ukazuje, čo dala škola svojim študentom. Je to nesporne vysoké ocenenie práce našich slovenčinárok, vedomostí našich študentov a potvrdenie kvality Gymnázia na Ulici Dominika Tatarku v Poprade.

 

Svoj názor pridáva predsedníčka predmetovej komisie SJL a UKL Dana Sivá:

To, že podľa externého hodnotenia  NÚCEM-u  naša škola patrí medzi slovenskú špičku v pridanej hodnote vo vzdelávaní zo SJL v  troch meraniach maturantov v rokoch 2015, 2016 a 2017, je pre nás veľmi dobrá správa. Tento vynikajúci výsledok  je zúročením  práce našich žiakov a dlhodobého profesionálneho  prístupu erudovaných učiteľov SJL k výučbe materinského  jazyka na osemročnom, štvorročnom a bilingválnom gymnáziu.

Dajme slovo bývalým študentom, ktorí SJL využívajú na vysokých školách. Ako oni hodnotia nielen prípravu na maturitnú skúšku, ale aj vyučovanie slovenského jazyka a literatúry počas stredoškolského gymnaziálneho štúdia?

Michaela Kumorovitzová (absolventka 2016, prekladateľstvo a tlmočníctvo FF UK v Bratislave):

Ako študentka prekladateľstva a tlmočníctva, využívam SJL najmä v praxi, avšak poznatky z teórie čerpám predovšetkým z hodín slovenčiny na strednej škole. Tieto hodiny boli vždy zaujímavé. Teória bola čo najčastejšie spájaná s praxou, čo mi naozaj imponovalo. Teší ma, že slovenčine sa na GPUDT darí a dúfam, že sa takto udrží čo najdlhšie za pomoci vysokokvalifikovaných pedagógov, ktorí ju vyučovali a naďalej vyučujú minimálne odvtedy, keď som gymnázium navštevovala ja.

Barbora Nitschová (absolventka 2016, divadelná réžia VŠMU v Bratislave)

Spôsob, akým sa slovenčina učí u „nás“, bol pre mňa veľmi prínosný. Veľa sme diskutovali o dielach, ktoré sme naozaj prečítali. Nebolo to len pasívne nadiktovanie faktov a prepisovanie učebníc, čo sa (ako som počula) v školách deje. Pre mňa bol prínosom aj projekt Deň divadla, keď celá trieda pracovala na príprave inscenácie, ktorú neskôr odohrala na javisku. Veľmi mi pomohol aj divadelný krúžok, v ktorom som pracovala.

Michal Rodziňák (absolvent 2015, masmediálne štúdiá FF UPJŠ v Košiciach)

Slovenský jazyk patril na gymnáziu k mojim obľúbeným predmetom, najmä literárna časť. Veľkým plusom bolo podnecovanie, aby sme o textoch uvažovali, premýšľali a spoločne o nich  debatovali. Určite sme si tak zapamätali viac, ako keby sme dostali len „nasekané“ učebnicové poučky. Rozvíjalo sa nám tým kritické myslenie, schopnosť analyzovať dielo a porozumieť mu. Vďaka tomu sa mi podarilo, hoci pri testoch som nebol vždy excelentný, bez problémov úspešne prejsť prijímacími skúškami na vysokú školu a umiestniť sa medzi najlepšími uchádzačmi. Z vedomostí nadobudnutých na stredoškolskej slovenčine čerpám aj teraz, počas štúdia na univerzite. Myslím si, že je to dobrá vizitka vysokej úrovne výučby slovenčiny na GPUDT v Poprade.